Na 300 kilové kapre do Thajska?

Tak ako každý rybár aj ja som mala vždy svoj sen. Jeden, dva, možno aj viacej. Okrem ulovenia krásneho čierneho lysca v Anglicku, som mala vždy zálusk na rybolov v exotike. Okrem toho, že milujem cestovanie, slnko ako aj samotnú kaprárinu, tak ma vždy lákali veci, ktoré sú viac raritné a niečím zaujímavé. Áno, je pravda, že v dnešnej dobe je už aj exotika veľa krát masová záležitosť, ale zas povedzme si úprimne, komu by neprospelo malé osvieženie po zväzovkách a sukromákoch na Slovensku?

A tak sme spolu s mojím manželom-rybárom kúpili letenky, zarezervovali jeden z dvoch rybárskych rezortov v Thajsku a super výlet bol na svete. V Thajsku máte na výber z dvoch rybárskych rezortov a to buď Gillhams Fishing Resort alebo Jurassic Mountain Resort. Prečo sme si vybrali práve Gillhams? Úprimne, nemám na to žiadny silný argument. Ich stránka sa mi zdala intuitívnejšia, komunikácia jednoduchšia, umiestnenie pre nás výhodnejšie a v neposlednom rade aj cena bola lepšia. Ale osobne si myslím, že obe alternatívy sú veľmi porovnateľné a preto ak máte možnosť ísť kamkoľvek, moje odporúčanie je: „neváhajte a vyrazte.“


Hneď ako sa otvorila brána rezortu, naskytol sa nám úžasný pohľad. Zeleňou obklopené jazero, obkolesené masívnymi horami a dažďovým pralesom. Vonku bolo krásnych 30 stupňov, takže slniečko dotváralo celkovú atmosféru. V tej chvíľke ste sa chceli iba zastaviť, sadnúť si a kochať sa všetkou tou krásou navôkol. Ale preto sme sem predsa neprišli! A tak sme sa hneď vydali smerom k manažérovi, ktorý nám mal všetko vysvetliť a poukazovať. Manažér bol Angličan ako repa a teda na to, aby ste mu rozumeli ste potrebovali minimálne doktorát :D). Po pár vetách sme si ako tak zvykli na jeho prízvuk a tak sme sa mohli vydať na obhliadku jazera. Ochotne nám celé jazero poukazoval, vysvetlil nám základné pravidlá, spôsob rybolovu, stručnú históriu a pod.. Jazero je rozdelené na niekoľko lovných miest a môžete tu chytiť až neuveriteľných 51 sladkovodných druhov rýb. Ako kaprári sme sa sem primárne vydali na siamské kapre, ktoré môžu mať až neuveriteľných 300kg a 3 metre. S manažérom sme sa dohodli, kde chceme chytať (samozrejme sme si nechali odporučiť). Dostali sme krmivo na celé tri dni, základné rybárske vybavenie a všetko ostatné, vrátane udíc, nás čakalo priamo na našom fleku. Luxus najväčší. Žiadne skladanie bivaku, montovanie udíc a naťahovanie sa so všetkými tými rybárskymi taškami. Väčšina vybavenia ako prúty a navijaky boli do značky Shimano a háčiky, šnúrky a pod. boli od anglickej značky Korda. Je vidno, že vedia čo je dobré. Keďže Kordu používame aj doma, produkty sme dobre poznali a tak sme nemuseli strácať čas zoznamovaním sa s nimi a mohli sme ísť hneď rybárčiť. Okolo jazera pobehovali tzv. “Fishing guides”. Každý z nich mal na starosti niekoľko lovných miest, na ktorých rybárom pomáhali, radili, disponovali extra návnadami a pod.. Vždy keď sme čokoľvek potrebovali, stačilo zakričať na Chrisa (nám prideleného „pomocníka“) a on nám ochotne vo všetkom pomohol.


Prvý deň prešiel a my sme nič nechytili. Ani jedno jediné pípnutie. Nič. Nebudem klamať, ak poviem, že som cítila mierne sklamanie a hlavne veľkú nedočkavosť. Predsa len sme preleteli toľko kilometrov. Aspoň jedného obra z tohto jazera sme si túžili vytiahnuť obaja. Ale nič sme nevzdávali. Veď nakoniec jeden deň bez záberu ešte nie je katastrofa. Stále sme mali dva celé dni a plno odhodlania v sebe.

Druhý deň sme zmenili naše lovné miesto. Dopočuli sme sa, že nejaký Angličan sa po týždni chytania vracia domov a jeho miesto je k dispozícií. Vraj chytil denne 4-5 rýb. Kto by nechcel meniť? Jasné, že sme išli skúsiť šťastie. A tak namotivovaní, plní očakávaní sme sedeli na novom lovnom mieste a čakali na vytúžené pípnutie hlásičov. Hodiny plynuli a my sme boli stále bez záberu. Pôvodne sme mali nahodené všetky prúty na siamského kapra ale rozhodli sme sa jeden prút zmeniť na dravce. V jazere plavú obrovské sumce ale napríklad aj vzácna arapaima. Aj tieto druhy rýb rozhodne stáli za snahu. Malé rybky, kuracie srdiečka či klobása. Aj toto všetko sme používali ako návnadu. Približne každé dve hodiny sme prehadzovali nástrahy, dokrmovali spomb raketou, no žiaľ neúspešne. Kde, tu, je počuť z jazera zvuk píšťaliek. Tie dostanú všetci rybári pri vstupe do rezortu a v prípade záberu na ne musia pískať ako o život. Následne pribehne jeden z fishing guides, ktorý pomáha pri zdolávaní a podoberaní ryby. Takže v situácií, kedy dva dni nemáte ani „ťukanec“, je zvuk píšťalky od vedľa to posledné, čo chcete počuť. Padla noc a my sme museli aj ďalší deň ukončiť bez záberu.

Tretí, náš posledný deň, bol pred nami. Našťastie jeden pán na motorke rozvážal každé ráno raňajky až na lovné miesto, takže sme nemuseli strácať čas jedlom a rovno sme vyrazili k vode. Ostali sme verní nášmu lovnému miestu z predošlého dňa. Veď týždeň pred nami sa tam ulovilo 4-5 rýb každý deň. „Tento krát to musí vyjsť!“ Opäť skúšame všetko možné, vymýšľame, taktizujeme, zúfame, nariekame, modlíme sa... Áno, keď už ste zúfalí, tak sa bez váhania upíšete aj soche toho zlatého Budhu, ktorá sa týči nad jazerom. Dohoda znela: „Budha daj nám prosím jednu rybu a my ti dáme 10 dolárov, za dve ryby 20 dolárov...“ Znie to šialene? Áno, tak sme sa veru začínali cítiť. Cenné minúty ubiehali a večer sa opäť neúprosne blížil. No nám sa stále nedarilo spraviť jediný záber. A tak si opustene sedíme na plastových stoličkách, vyjedáme keksíky a pozeráme, čo nové sa udialo na instagrame za poslednú minútu. A v tom to prišlo. Bolo to tu! Jazda hodná obrovskej ryby. Už aj ja pískam na píšťalku, zatiaľ, čo Adam beží k udiciam a zasekáva svoj kapitálny úlovok. Stačilo sa pozrieť na ohnutý prút a ihneď vám bolo jasné, že toto nič malé nebude. Ryba si brala metre z cievky a dlhý čas sa ju nedarilo ani len zastaviť. Nebudem klamať, že ma nelákalo si to vyskúšať a tak som Adamovi zobrala prút a skúsila si to na vlastnej koži. Avšak už po pár sekundách sme obaja zhodnotili, že tento kúsok je nad moje sily a po tom čo ma ryba skoro stiahla do vody, som mu prút ochotne vrátila. Približne po 40 minútach boja je toto monštrum v podberáku! Sumec s váhou 60kg, na ktorého zvyčajne natrafíte v riekach Chao Phraya alebo Mekong! Výskame od radosti, tešíme sa. Obaja sme ihneď naskákali do vody, nech si ho čím skôr pozrieme z blízka. Neuveriteľný zážitok! Sumec sa nakoniec ulakomil na mäsový boilies s ananásovou esenciou, ktorý sme mali nastražený na siamského kapra, takže do posledného momentu sme si mysleli, že na konci háčiku bude práve ten.



Ešte sme sa ani poriadne neusušili na brehu a ďalší záber bol tu. Tento krát prišla moja chvíľa. Zasekávam a cítim, že s touto rybou by som mohla bojovať, hoci som vôbec netušila, čo ma čaká na druhom konci silónu. „Hlavne opatrne Nicol, nechceš ju stratiť“, opakovala som si stále dokola. Po pár minútach boja sme zbadali plutvu na hladine. Už bolo všetkým jasné, že na udici máme určite siamského kapra. Krásnych 25 kg tohto exotického kapra skončilo v podberáku a my sme sa opäť neskutočne radovali. Škoda, že medzičasom nám zapadlo slnko a tak na fotenie veľa svetla neostalo. Ale keď sa vám podarí chytiť takúto rybu, je vám vlastne úplne jedno či bude fotka rozmazaná, zrnitá alebo tmavá. Dôležité je, že táto spomienka bude akokoľvek zvečnená a vy sa k nej môžete vrátiť kedykoľvek si budete chcieť zaspomínať. Alebo ju hrdo ukazovať všetkým naokolo :)

Ako sa hovorí: „na dobré sa čaká.“ Inak to nebolo ani v našom prípade a nakoniec sme sa obaja dočkali. Do posledných hodín nás Thajsko naťahovalo a skúšalo našu trpezlivosť. Ale dali sme to a tento zážitok ostane navždy v našich spomienkach. Jedným slovom – nezabudnuteľné. 300 kilový kapor to síce nebol ale nikdy neviete kedy vám to život umožní a vy budete môcť opäť skúsiť svoje šťastie. A áno, soche Budhu sme 20 dolárov naozaj zaplatili do pokladničky. Veď človek musí sľuby plniť.

IG: nicol.seesee

IG: adam.seesee

FB: Nicol Seesee

1 view0 comments

Recent Posts

See All